🤍 Nie si stratená. Možno si len zabudla, kto si.

🤍 Nie si stratená. Možno si len zabudla, kto si.

Pri tvorbe Sacra Vita Code som si začala všímať niečo veľmi zaujímavé.

Ženy, ktoré si ku mne prichádzajú po rozbor, nie sú ženy bez smeru.

Nie sú to ženy, ktoré by nemali dary.

Nie sú to ženy, ktoré by nič nevedeli.

Práve naopak.

Veľmi často sú to ženy s obrovskou citlivosťou, intuíciou a schopnosťou vnímať život do hĺbky.

Ženy, ktoré prirodzene pomáhajú druhým.

Ženy, ktoré dokážu podržať rodinu, vzťahy, komunitu.

Ženy, ktoré veľa cítia.

A možno práve preto si niekedy prestanú uvedomovať vlastnú hodnotu.


Často sú to práve tie najvnímavejšie ženy, ktoré majú pocit, že ešte nie sú pripravené.

Že potrebujú ešte jeden kurz.

Ešte jednu certifikáciu.

Ešte jednu knihu.

Ešte jednu metódu.

Ešte jednu odpoveď.

Poznám to.

Pretože som tým prešla aj ja.

Roky som hľadala.

Študovala.

Skúmala.

Spájala rôzne prístupy.

A stále som mala pocit, že mi ešte niečo chýba.

Dnes si myslím, že mi nechýbali vedomosti.

Chýbala mi dôvera.


Možno totiž nehľadáme ďalšie informácie.

Možno hľadáme potvrdenie.

Potvrdenie, že to, čo cítime, je pravda.

Že naša citlivosť nie je slabosť.

Že naša jemnosť nie je nedostatok.

Že naša empatia nie je problém, ktorý treba opraviť.

A že nemusíme byť hlasné, tvrdé ani dokonalé, aby sme mali hodnotu.


Čím viac tvorím Sacra Vita Code, tým viac si uvedomujem, že nerobím rozbory.

V skutočnosti nastavujem zrkadlo.

Nie preto, aby som niekomu povedala, kým je.

Ale preto, aby sa mohol uvidieť jasnejšie.

Keď žena číta svoj rozbor, najkrajšie momenty neprichádzajú vtedy, keď sa dozvie niečo nové.

Prichádzajú vtedy, keď sa zastaví a povie:

„Veď toto som celý čas vedela.“

„Len som si neverila.“

A práve v tej chvíli sa niečo mení.


Nie preto, že získala novú informáciu.

Ale preto, že si dovolila uveriť sama sebe.

Myslím si, že skutočná transformácia nevzniká vtedy, keď sa stávame niekým iným.

Vzniká vtedy, keď sa prestaneme vzďaľovať od seba.

Keď sa prestaneme opravovať.

Keď prestaneme hľadať niečo, čo nám údajne chýba.

A začneme sa vracať domov.

K sebe.


Možno práve preto ma tak fascinuje práca s ľuďmi.

Nie preto, že by som mala odpovede na všetko.

Ale preto, že milujem okamih, keď človek zrazu uvidí svoju vlastnú hodnotu.

Nie hodnotu, ktorú mu dal niekto iný.

Nie hodnotu založenú na výkone.

Ale hodnotu, ktorá tam bola vždy.

Len bola prekrytá pochybnosťami.


A možno práve toto je odkaz, ktorý dnes potrebujeme počuť najviac.

Nie si pokazená.

Nie si pozadu.

A možno nepotrebuješ ďalší kurz, aby si bola dosť.

Možno potrebuješ len na chvíľu zastaviť.

Nadýchnuť sa.

A dovoliť si uvidieť všetko, čo už v sebe dávno máš.

Pretože svet možno nepotrebuje viac ľudí, ktorí sa snažia byť niekým iným.

Možno potrebuje viac ľudí, ktorí si konečne dovolia byť sami sebou.

A možno práve v tvojej jemnosti, citlivosti, empatii a schopnosti cítiť sa skrýva dar, ktorý si sem prišla priniesť.

🤍

Nie je potrebné ho hľadať.

Možno si naň len potrebuješ spomenúť.

✨ Andrejka
Sacra Vita® Creator 💎🤍

Komentáre